Termodiagnostika v praxi – aké meranie je pre vás vhodné?

Ing. Viktor Zwiener, Ph.D.

Tepelné straty v objektoch sú spôsobené prechodom tepla konštrukciami s nedostatočným tepelným odporom alebo prúdením vzduchu nevzduchotesnými konštrukciami. Pre odhaľovanie únikov tepla sa používa bezkontaktné meranie povrchových teplôt termovíznou kamerou (termodiagnostika) a meranie vzduchotesnosti konštrukcií metódou Blower-Door test. Meranie možno rozdeliť do 4 základných typov, ktoré sa líšia náročnosťou a predovšetkým množstvom informácií, ktoré sú z meraní získané. V nasledujúcom texte sú uvedené stručné charakteristiky jednotlivých typov.

1) Termovízne meranie z exteriéru (za prirodzených tlakových podmienok)

Hľadajú sa tepelné mosty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Pri nezateplených domoch patria medzi typické konštrukcie s väčším únikom tepla stropné vence, sokle, balkónové a lodžiové nosníky, preklady okien a dverí a pod. Pri zateplených domoch možno kontrolovať správne uloženie dielcov tepelnej izolácie, počet a rozmiestnenie kotiev a vyhotovenie detailov okolo okien a dverí. Pri nových alebo rekonštruovaných jednoplášťových strechách s homogénnou hydroizolačnou vrstvou možno kontrolovať uloženie dielcov tepelnej izolácie. Pre snímanie takýchto striech musia byť špecifické podmienky. Ak je strešná krytina opatrená napr. antireflexným náterom, je meranie z exteriéru veľmi problematické a niekedy prakticky nemožné.

Obr. 01 – Tepelne sa prepisujúci stropný veniec, dverný preklad a sokel
Obr. 02 – Tepelne sa propisujúci balkónový nosník. Na štítovej stene viditeľný rozdiel medzi vykurovanou a nevykurovanou časťou, čo poukazuje na horšie tepelnoizolačné vlastnosti muriva

Pri meraní z exteriéru sa veľmi ťažko odhaľujú tepelné mosty v konštrukciách s vetranou medzerou, ako sú dvojplášťové strechy, medzi ktoré patrí väčšina šikmých striech nad obytným podkrovím. U dvojplášťových striech sa vady tepelne prejavia, len ak sú naozaj významné, napr. v streche chýba doska tepelnej izolácie. Ak nie sú vady tepelne zrejmé, nemožno stopercentne konštatovať bezchybný stav. To je spôsobené tým, že strešná krytina je ochladzovaná z oboch strán, z líca poveternosťou a z rubu vzduchom prúdiacim vo vetranej vrstve. U dvojplášťových striech je potrebné termodiagnostiku vykonať vždy z interiéru (pozri ďalší typ merania). Podobné je to s vetranými fasádami ako montovanými, napr. obklad na rošte, tak aj s prímurovkou, napríklad z klinkerových tehál. Na základe meraní nemožno stanoviť súčiniteľ prestupu tepla stien, okien a dverí. Porovnaním termogramov rôznych okien možno hodnotiť, ktoré okno má lepšie tepelnotechnické parametre. Podmienkou je rovnaká teplota vzduchu v interiéri.

2) Termovízne merania z exteriéru a v interiéri (za prirodzených tlakových podmienok)

Lokalizujú sa tepelné mosty uvedené v predchádzajúcom bode. Hlavným prejavom teplených mostov zo strany interiéru sú plesne na stenách, vlhké steny a kondenzácia na rámoch okien. Navyše pri meraní z interiéru možno nájsť miesta s chybne vykonanými pripojovacími škárami okien a dverí, predovšetkým z hľadiska celistvosti a kvality ich vypenenie. To sú potenciálne miesta najväčších tepelných strát a výskytu vlhkostných porúch alebo rastu plesní. Ak vonku fúka silnejší vietor, možno u pripojovacích škár čiastočne zistiť aj problémy z hľadiska vzduchotesnosti (prefukovanie), čo môže mať zásadný vplyv na tepelné úniky. Pre stopercentnú kontrolu vzduchotesnosti pripojovacích a popr. funkčných škár okien a dverí sa musí v interiéri vytvoriť podtlak špeciálnym zariadením (pozri ďalší bod). Veľmi často sa vady vyskytujú v podkroviach. Meraním možno lokalizovať miesta s chýbajúcou, oslabenou alebo chybne uloženú tepelnou izoláciou.

Pri meraní za prirodzených tlakových podmienok prakticky nemožno odhaliť porušenia parozábrany v ploche a nemusia byť odhalené chybné napojenie parozábrany na okolité steny. To sú miesta, kadiaľ môže do konštrukcie prenikať vlhký teplý vzduch z interiéru. Tam môže skondenzovať na studených konštrukciách a spätne prenikať do interiéru, kde sa prejavia vo forme mokrých alebo vlhkých stien.

Obr. 03 – Chybne vykonaná pripojovacia škára okna, na snímke sú patrné chladnejšie miesta v mieste umiestnenia osadzovacích klinkov
Obr. 04 – Nezateplená pomúrnica v podkroví. Na fotografii je v kúte patrné tmavé miesto s rastom plesní
Obr. 05 – Chybné zateplenie klieštin v podkroví prejavujúce sa vlhkostnými poruchami
Obr. 06 – Podkrovie rodinného domu, viditeľné miesto s lokálne chýbajúcim dielcom tepelnej izolácie
Obr. 07 – Podkrovie rodinného domu, chodbička vyhryzená kunou v tepelnej izolácii

3) Termovízne meranie z exteriéru a v interiéri za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku v interiéri

Ide o komplexnú diagnostiku konštrukcií. Lokalizujú sa tepelné mosty podľa predchádzajúcich dvoch bodov a navyše aj tepelné mosty spôsobené nevzduchotesnosťou detailov. Netesnosti stavby môžu byť sprevádzané pocitom prievanu v objekte. Meranie sa vykonáva tak, že sa v interiéri zaobstarajú termovízne snímky podozrivých konštrukcií za prirodzených tlakových podmienok. Následne sa špeciálnym zariadením (Blower-Door test) vytvorí v interiéri podtlak, ktorý sa udržuje cca 15 až 30 minút. Pri podtlaku dochádza k nasávaniu studeného vzduchu z exteriéru netesnosťami do interiéru, čím sa netesnosti samé alebo ich okolie ochladí. Následne sa opäť zaobstarajú termovízne snímky rovnakých detailov ako za prirodzených tlakových podmienok. Z porovnania termovíznych snímok vyhotovených za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku možno lokalizovať nevzduchotesné miesta. Tepelné straty spôsobené nedostatočnou vzduchotesnosťou môžu pri niektorých stavbách výrazne prevýšiť tepelné straty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Príkladom takýchto objektov sú nízkoenergetické alebo pasívne domy, kde je vetranie riešené špeciálnymi technológiami. U starších objektov býva nedostatočná vzduchotesnosť príčinou kondenzácie vodnej pary vo vnútri alebo na vnútornom povrchu konštrukcií. To môže viesť k rastu plesní a zníženiu životnosti konštrukcií. Medzi časté problémy možno zaradiť nevzduchotesné riešenia pripojovacích škár okien a dverí a napojenie parozábrany na súvisiace konštrukcie ako sú strešné okná a štítové steny domu.

Zľava vždy civilná fotografia, termovízna snímka za prirodzených podmienok a termovízna snímka pri podtlaku v interiéri.

Obr. 08 – Dožité drevené okná. Pri podtlaku je viditeľné zníženie povrchových teplôt v úrovni pripojovacej a funkčnej škáry okna
Obr. 09 – Vikier, znížené povrchovej teploty viditeľné už pri prirodzenom tlakovom rozdiele, pri podtlaku sa nevzduchotesné miesta prepísali ešte viac
Obr. 10 – Parapet strešného okna, pri podtlaku sú viditeľné rozsiahle nevzduchotesné miesta vyplývajúce zo zložitosti detailu

4) Termodiagnostika z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok a za pretlaku v interiéri a z interiéru za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku v interiéri

Oproti bodu 3 sa naviac vykonáva meranie z exteriéru pri udržovanom pretlaku v interiéri. Tento typ merania sa vykonáva menej často. Dôvodom je menšia vypovedajúca schopnosť pri niektorých typoch konštrukcií ako sú dvoj- a viacplášťové skladby, kde sa teplý vzduch z interiéru šíri nekontrolovane. Napríklad zvýšenie povrchovej teploty vo vetracej tvarovke šikmej strechy automaticky neznamená netesnosť v tomto mieste. Meranie je vhodné napr. pre ľahké obvodové pláště (ĽOP) bez povrchovej úpravy s nízkou emisivitou (napr. leštené plochy, sklo apod.). Pre vytvorenie pretlaku v interiéri sa opäť musí použiť špeciálne zariadenie (blower door test). Ďalej sa postupuje obdobne ako v bode 3. Pokiaľ je to možné, meranie sa musí vykonať čo najrýchlejšie, aby nemohlo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu z dôvodu zmeny počasia.

Obr. 11 - Netesné pripojovacie škáry strešného okna

Podklady

[1] Vyhláška 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
[2] Tepelná ochrana budov – Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov – Časť 2: Funkčné požiadavky
[3] STN EN 13187 (73 0561) Tepelnotechnické vlastnosti budov – Kvalitatívne určenie tepelných nepravidelností v obvodových plášťoch budov – Infračervená metóda
[4] STN EN ISO 9972 (73 0576) Tepelnotechnické vlastnosti budov – Stanovenie vzduchovej priepustnosti budov – Metóda pretlaku pomocou ventilátora